Z každého rožku trošku - Edmund Hatiar

• Hymna slovenských pol´ovníkov.
• Hrádocká fanfáry
• Banskobystrická fanfára
• Přešovská fanfára
• Daniel
• Kamzík
• Zajo polka
• Návrat z hor
• Ozveny z Považia
• Beduet
• Pol´ovnicky prípitok

Z každého rožku trošku - Slovo autora

Narodil som sa a takmer celý život som prežil v Liptove. Liptovská kotlina patrí k najkrajším častiam Slovenska. Na severe sa týčia končiare Vysokých a Západných Tatier, z južnej stany ju lemujú Nízke Tatry a na západe Chočské vrchy. Ako dieťa som často chodieval do hôr a lesov zbierať huby, čučoriedky, brusnice alebo len tak na prechádzky. Na neďalekej priehrade Liptovská Mara som sa venoval jachtingu. Krása liptovskej prírody mi učarovala natoľko, že som sa rozhodol študovať lesníctvo na Lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Dodnes spomínam na tie nezabudnuteľné okamihy. Na škole som začal hrávať na lesnici. To mi otvorilo dvere do sveta poľovníkov. Chodili sme hrávať na poľovačky, plesy, stužkové slávnosti a rôzne poľovnícke aj lesnícke podujatia po celom Slovensku. Po ukončení strednej školy som pokračoval v štúdiu na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. V tomto období som býval v neďalekej Banskej Bystrici. Lesnicu som vymenil za poľovnícky roh B. Na vysokej škole sme spolu so spolužiakom Michalom Olosom a niekoľkými lesničiarmi nahrali v internátnom rozhlasovom štúdiu prvé CD so slovenskými poľovníckymi signálmi. Michal začal písať nové signály a ja som k niektorým z nich písal texty (Líška, Jeleň). Po skončení vysokej školy som sa zamestnal ako lesník v Urbárskom pozemkovom spoločenstve vo Vavrišove. Vtedy ma oslovil Ing. Anton Krištof, s ponukou viesť trubačov na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Ponuku som prijal a začal som externe učiť študentov. V roku 2000 som nastúpil na školu už ako učiteľ a pôsobím na nej dodnes. Osud to zariadil tak, že sme sa na súťažiach stretli s trubačmi OMS Přerov. Na ich odporúčanie som začal od roku 2005 navštevovať letné kurzy trúbenia v Chlumu u Třeboně. Tu som objavil inú dimenziu poľovníckej hudby a organizácie poľovníckeho trúbenia. V roku 2007 som so skupinou 15 nadšencov inicioval vznik Klubu trubačov Slovenskej republiky a stal som sa jeho predsedom. V zmysle poslania klubu sme začali organizovať aj rôzne vzdelávacie podujatia pre trubačov. Koncom roku 2010 som vďaka podpore priateľov napísal niekoľko skladieb pre lesnice a B rohy. Skladby mali medzi trubačmi úspech. To ma povzbudilo k ďalšej tvorbe. Skomponoval som ďalšie skladby, ktoré sú súčasťou tohto vydania. Keďže nejde o ucelený, ale viac menej rôznorodý súbor skladieb, zbierka dostala priliehavý názov Z každého rožku trošku.

Dovoľte mi ešte niekoľko slov ku skladbám, ktoré tu nájdete. Slávnostná poľovnícka fanfára bola skomponovaná pri príležitosti vzniku Slovenskej poľovníckej komory a je venovaná všetkým poľovníkom ako vďaka za ich obetavú prácu v prospech prírody. Hrádocká fanfára je venovaná najstaršej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, jej učiteľom, študentom a občanom mesta. Banskobystrická fanfára je spomienkou na študentské časy a s ním spojený pobyt v tomto meste. Je venovaná Bystričanom a primátorovi mesta, lesničiarovi a priateľovi Petrovi Gogolovi. Prešovská fanfára je venovaná trubačom z lesníckej školy v Prešove, medzi ktorými mám veľa priateľov. Úlovok Daniel je spomienkou na krásne chvíle, kedy mi Diana dopriala tešiť sa z úspešného lovu. Kamzík je skladba ktorá sa pravdepodobne nikdy nebude hrať ako úlovok, pretože kamzíky sú v Tatrách chránené. Vnímam ju skôr ako poctu symbolu tatranskej prírody. Zajo polka vznikla so zámerom napísať dlhšiu skladbu pre poľovníckych trubačov ktorú by mohli zahrať aj k tancu a je venovaná priateľovi s rovnakou prezývkou. Beduet bol napísaný pre mojich študentov Katku a Tomáša ako súťažná skladba do Oravského Podzámku ale verím, že ako duet si ho zahrá viac trubačov. Návrat z hôr je spomienkou na nádherné rána, ktoré ma ako poľovníka častokrát očarili pri návrate z poľovačky. Skladba Ozveny z Považia je venovaná vzácnemu človekovi - pánovi Milanovi Húževkovi, ktorý sa spolu s jeho osobným priateľom Pavlom Porubanom výraznou mierou zaslúžil o vznik a rozvoj slovenského lesničiarstva. Posledná skladba Poľovnícky prípitok je určená na všetky krásne príležitosti, kedy je potrebné kruhu poľovníkov predniesť prípitok.

Na záver mi dovoľte poďakovať mojim priateľom, bez ktorých by táto zbierka skladieb nemohla vzniknúť. Petrovi Vackovi ďakujem za inšpiráciu, podporu a cenné rady pri komponovaní. Tomášovi Kirschnerovi ďakujem za to, že sa rozhodol moje skladby vydať a predstaviť ich verejnosti. Bez jeho podpory by som na to pravdepodobne nikdy nenašiel odvahu.

Milí trubači, verím, že sa vám moje skladby zapáčia a nájdu si svoje miesto vo vašom repertoári. Pri ich nacvičovaní a interpretácií vám želám veľa krásnych chvíľ a zážitkov.

Edmund Hatiar